Register rizík: Prečo ho potrebujete a ako ho správne viesť

Register rizík je ten dokument, ku ktorému sa všetci vracajú, keď príde audit, kontrola NBÚ alebo nepríjemný incident. 

Ak analýza rizík ukáže, čo všetko vám hrozí, register rizík je miesto, kde je všetko prehľadne zoradené, ohodnotené, priradené zodpovedným a prepojené na opatrenia. Bez neho sa riadenie kybernetickej bezpečnosti rýchlo zmení na improvizáciu. 

Čo je register rizík 

Register rizík je centrálny zoznam všetkých identifikovaných rizík, ktoré môžu ohroziť vašu organizáciu – vrátane ich dopadu, pravdepodobnosti, vlastníka a zvoleného spôsobu ošetrenia. V praxi ide o „hlavný prehľad“, ktorý vychádza z analýzy rizík a slúži na každodenné riadenie aj na preukazovanie súladu.  

Typická položka v registri rizík obsahuje: 

• identifikátor a názov rizika, 

• opis scenára (čo sa môže stať a kde), 

• súvisiace aktívum/proces, 

• odhad dopadu a pravdepodobnosti, 

• výsledné rizikové skóre / úroveň, 

• zvolenú stratégiu (akceptovať, ošetriť, preniesť, eliminovať), 

• zodpovedného vlastníka rizika, 

• plán opatrení, termíny a stav. 

Dôležité je, že register rizík je živý dokument – priebežne sa aktualizuje pri zmenách technológií, procesov, dodávateľov alebo legislatívy. 

Prečo register rizík potrebujete 

1. Legislatíva a dohľad: Register rizík ako dôkaz 

Smernica NIS2 aj slovenský zákon o kybernetickej bezpečnosti stavajú na tom, že organizácia riziká pozná, hodnotí a primerane riadi. Pri kontrole NBÚ sa preto nepozerá iba na technické opatrenia, ale aj na to, či viete riziká preukázať v dokumentácii – vrátane registra rizík.  

Register rizík tak patrí medzi kľúčové dokumenty, ktoré tvoria základ „auditného balíčka“ spolu s: 

• analýzou rizík, 

• registrom aktív, 

• politikami a plánmi reakcie, 

• záznamami o opatreniach a školeniach. 

Bez neho sa ťažko dokazuje, že riziká skutočne riadite – aj keď máte v praxi zavedených viacero kontrol. 

2. Riadenie a priorizácia: Nielen „zoznam obáv“ 

Dobre vedený register rizík nie je len katalóg problémov, ale riadiaci nástroj pre manažment: 

• zoradí riziká podľa závažnosti, 

• ukáže, kde sú najväčšie dopady na biznis, 

• pomáha rozhodnúť, kam dať rozpočet skôr a kam neskôr, 

• poskytuje podklad pre plán opatrení a roadmapu.  

Výsledkom je menej „pocitových“ rozhodnutí a viac debát typu: „Toto riziko má najvyšší dopad, tu investujeme ako prvé.“ 

3. Zodpovednosti a komunikácia 

Register rizík tiež zreteľne ukazuje, kto je za ktoré riziko zodpovedný. Namiesto abstraktného „IT oddelenie to má riešiť“ je pri každom riziku uvedený vlastník – človek alebo tím, ktorý má kompetenciu konať. 

Pre vedenie je to navyše prehľadný spôsob, ako: 

• sledovať stav rizík v čase, 

• pýtať sa na konkrétne položky („Ako sme pokročili pri tomto riziku?“), 

• preukázať si vnútornú kontrolu a dohľad. 

Ako register rizík správne viesť 

1. Začnite prepojením na aktíva a procesy 

Dobrý register rizík nikdy nevisí „vo vzduchu“. Každé riziko musí byť naviazané na konkrétne aktívum alebo proces – systém, dátovú sadu, službu, prevádzku. 

Čo nastaviť v praxi: 

• mať aktuálny register aktív (s klasifikáciou a vlastníkmi), 

• pri každom riziku uviesť, ktorého aktíva/procesu sa týka, 

• doplniť, či ide o riziko technologické, procesné, dodávateľské, právne atď. 

Výstup: register rizík, ktorý je zrozumiteľný aj pre biznis – pri každom riziku viete povedať, čo konkrétne ohrozuje. 

2. Zjednoťte škály dopadu a pravdepodobnosti 

Bez jednotných škál je register rizík nečitateľný – každý hodnotí inak, skóre nie sú porovnateľné a priorizácia sa mení podľa toho, kto tabuľku otvorí. 

Čo nastaviť v praxi: 

• definovať škály (napr. 1–5) pre dopad a pravdepodobnosť s konkrétnymi príkladmi, 

• popísať, čo znamená „kritický dopad“ (výpadok služby, sankcia, strata dôvery…), 

• nastaviť rizikové úrovne (nízke/stredné/vysoké/neznesiteľné) podľa kombinácie skóre. 

Výstup: prehľadná mapa rizík, ktorú viete ukázať vedeniu aj audítorovi a obhájiť, prečo je niečo „červené“ a iné „zelené“. 

3. Priraďte vlastníkov rizík a spôsob ošetrenia 

Každé riziko v registri musí mať vlastníka – nie administratívne, ale reálne zodpovedného človeka, ktorý: 

• rozumie oblasti, 

• vie rozhodnúť o opatreniach, 

• je schopný reportovať stav. 

Zároveň je potrebné pri každom riziku jasne označiť, aký prístup ste zvolili: 

• akceptovať, 

• ošetriť (mitigovať), 

• preniesť (poistenie, dodávateľ), 

• eliminovať (ukončenie činnosti, zmena architektúry). 

Čo nastaviť v praxi: 

• pre každý rad v registri: vlastník rizika + zvolená stratégia, 

• pri rizikách na úrovni „neprijateľné“ jasne určiť, že cieľom je znížiť ich na prijateľnú úroveň. 

4. Prepojte register rizík na opatrenia a projekty 

Register rizík má zmysel len vtedy, ak vedie k reálnym krokom. V opačnom prípade zostane „papierom pre audit“. 

Čo nastaviť v praxi: 

• pri každom významnom riziku mať aspoň jedno naviazané opatrenie / iniciatívu, 

• ku každému opatreniu: čo sa má spraviť, do kedy, kto je zodpovedný a aký bude výsledok, 

• prepojenie s rozpočtom a plánom projektov – aby bolo jasné, kde je priorita. 

Výstup: register rizík, z ktorého viete rovno vyčítať, aký je plán – nie iba aký je problém. 

5. Urobte z registra rizík živý dokument 

Register rizík nesmie byť jednorazový výstup „kvôli kontrole“. Mal by byť súčasťou bežného riadenia: 

• aktualizuje sa po významných zmenách (nový systém, fúzia, nový dodávateľ), 

• má nastavený revízny kalendár (napr. štvrťročne/ročne podľa kritickosti), 

• pravidelne sa prezentuje vedeniu (napr. v podobe top 10 rizík a ich vývoja).  

Čo mať pripravené pre kontrolu: 

• históriu zmien v registri (kedy čo pribudlo, zmenilo sa alebo bolo uzavreté), 

• záznamy o revíziách a schváleniach, 

• prelinkovanie na analýzu rizík a politiky. 

Najčastejšie chyby v registri rizík 

Pri pohľade na registre rizík v praxi sa opakujú tie isté problémy: 

• Register ako „smetiarsky kôš“ – miešajú sa v ňom incidenty, zraniteľnosti, úlohy a riziká. 

• Príliš všeobecné formulácie – riziká typu „kyberútok“ alebo „strata dát“ bez kontextu, čo to v praxi znamená.  

• Bez väzby na biznis – nie je jasné, aký dopad má riziko na služby, klientov či financie. 

• Bez vlastníkov a termínov – pri rizikách chýba zodpovedná osoba a plán, čo s nimi. 

• Jednorazový dokument – register rizík sa po prvom audite neotvorí celé roky. 

• Bez spojenia so stratégiou a rozpočtom – riziká neovplyvňujú plánovanie investícií ani priority projektov.  

Vyhnúť sa týmto chybám znamená mať register rizík, ktorý má reálnu hodnotu – pre vedenie, bezpečnostný tím aj dohľadový orgán. 

Ako vám s registrom rizík pomôže RiskMinder 

Register rizík sa dá viesť v Exceli, ale pri desiatkach až stovkách rizík, viacerých zodpovedných a požiadavkách NIS2 a NBÚ začne rýchlo narážať na limity. 

RiskMinder je navrhnutý tak, aby vám pomohol: 

• viesť register aktív, hrozieb, zraniteľností a rizík v jednom prostredí, 

• používať jednotný risk scoring naviazaný na NIS2, zákon o kybernetickej bezpečnosti, NBÚ a ISO 27001,  

• priraďovať vlastníkov rizík, evidovať prijaté opatrenia a sledovať ich stav, 

• využívať prednastavené katalógy a vytvárať vlastné katalógy podľa vašich potrieb, 

• generovať audit-ready reporty pre vedenie, audítora aj dohľad NBÚ bez manuálneho skladania tabuliek. 

Výhodou je aj možnosť udeliť read-only prístup audítorom – namiesto posielania desiatok súborov majú všetko potrebné priamo v aplikácii. 

Ak chcete mať register rizík, ktorý je zároveň praktickým riadiacim nástrojom aj dôkazom pre kontrolu, oplatí sa ho presunúť z Excelu do nástroja, ktorý bol na tento účel navrhnutý.

Rozpoznajte riziká a chráňte svoju firmu. Máte záujem vyskúšať RiskMinder, potrebujete cenovú ponuku alebo máte otázky? Napíšte nám.   

FAQ

Čo je register rizík?

Register rizík je centrálny zoznam identifikovaných rizík – s popisom, dopadom, pravdepodobnosťou, vlastníkom, zvolenou stratégiou a stavom opatrení.

Je register rizík povinný podľa NIS2?

NIS2 nepredpisuje konkrétny názov dokumentu, ale vyžaduje preukázateľné riadenie rizík a primerané opatrenia. V praxi to znamená mať analýzu rizík a register rizík, ktorý viete obhájiť pri audite alebo kontrole NBÚ.

Ako často máme register rizík aktualizovať?

Aspoň raz ročne a vždy pri významnej zmene – nová technológia, zmena procesov, akvizícia, legislatívna zmena alebo po závažnom incidente.

Aký je rozdiel medzi analýzou rizík a registrom rizík?

Analýza rizík je proces hodnotenia (aktíva, hrozby, zraniteľnosti, dopad a pravdepodobnosť). Register rizík je priebežne udržiavaný výstup, ktorý slúži na riadenie a reporting.

Kto by mal byť vlastníkom registra rizík?

Zvyčajne manažér kybernetickej bezpečnosti alebo zodpovedná osoba, no vlastníci jednotlivých rizík sú naprieč firmou (IT, prevádzka, biznis, dodávatelia). Dôležité je, aby vedenie malo pravidelný prehľad.

Stačí nám na register rizík Excel?

Na začiatok pri menšej firme áno. Pri väčšom rozsahu je však náročné udržať konzistenciu, históriu zmien a scoring, preto sa oplatí nástroj, ktorý riziká, aktíva a opatrenia centralizuje a zjednoduší reporting.